Eurozone corporates' pricing power

Cena v hlavnej úlohe. Ako si odvetvia poradia s infláciou?

27. mája 2021 

Pre oživenie ekonomiky je schopnosť firiem stanovovať ceny kľúčovou. Najmä miera a rýchlosť, akou dokážu reagovať na rast cien vstupov zvýšením maloobchodných cien. Experti Euler Hermes zistili, že z dlhodobého hľadiska má väčšina sektorov v Eurozóne istú cenovú silu. Tá chýba iba piatim z 19 sledovaných sektorov (textil, domáce spotrebiče, čistiace prostriedky, telefónne služby a reštaurácie). Najväčšiu silu hýbať cenami na druhej strane majú výrobcovia elektroniky, farmaceutické a letecké spoločnosti.

Rastúce ceny komodít a vstupov z dôvodu post-pandemického narovnávania dopytu v Európe preveria schopnosť firiem účtovať viac za svoje výrobky a služby, a to bez strát v podnikaní. „Ich potenciálna cenová sila je kľúčová pre zrekonštruovanie ekonomík, ale aj pre schopnosť firiem vyrovnať sa s krízovým rokom 2020. Kvôli veľkému množstvu faktorov (odlišná štruktúra trhu, intenzita konkurencie, správanie spotrebiteľov atď.) sa však nedokážu udržať nad vodou všetky odvetvia,“ hovorí Peter Mucina, riaditeľ spoločnosti Euler Hermes na Slovensku.

Dlhodobý vývoj spotrebiteľských cien verzus ceny vstupov pre vybrané sektory v Eurozóne:

Figure 1 – Long-term evolution of HICP vs PPI for selected sectors in the Eurozone
Zdroje: Eurostat, Euler Hermes, Allianz Research

Z analýzy Euler Hermes vyplynulo, že textil, domáce spotrebiče, čistiace prostriedky, telefónne služby a reštaurácie zaznamenali vyšší nárast cien vstupov ako spotrebiteľských cien. Tieto odvetvia čelia tvrdej konkurencii, či už domácej (telefónne služby, reštaurácie) alebo globálnej (textil, spotrebiče, niektoré chemické výrobky). Okrem toho reštaurácie trpia aj kvôli vysokým fixným nákladom ako sú nájomné či mzdy.

Nedostatok krátkodobej cenovej sily v mnohých odvetviach predstavuje nízke inflačné riziko

Odborníci Euler Hermes na základe analýzy kauzality zistili, že iba tretina zo sektorov tvoriacich harmonizovaný index spotrebiteľských cien (HICP), má schopnosť zvyšovať maloobchodné ceny.

Test kauzality z PPI na HICP:

Table 2 – Causality tests from PPI to HICP
Zdroje: Euler Hermes, Allianz Research

Dôležité je dodať, že v týchto segmentoch existuje jedno- až dvojmesačné oneskorenie medzi zmenou cien vstupov a zmenou spotrebiteľských cien. „Keďže v lete očakávame vyvrcholenie rastu cien vstupov, na konci leta by sme mohli zaznamenať prechodný výkyv v inflácii. Nepredpokladáme však trvalé zvyšovanie celkovej inflácie,“ podotkol Peter Mucina.

Sú tu však aj dva alternatívne rizikové scenáre, ktoré by mohli viesť k vyššej inflácii: trvalo vysoké ceny vstupov alebo politický šok ovplyvňujúci kľúčové odvetvia (napr. politika v oblasti klímy s vyššími daňami z energetického priemyslu, prísnejšia regulácia v oblasti potravín atď.).

Sektory imúnne voči zvyšovaniu cien vstupov

Euler Hermes prostredníctvom rizikového skóre založeného na 1) krátkodobej cenovej sile, 2) pružnosti dopytu, 3) trendu ziskovosti, 4) posledných zmenách cien vstupov a 5) schopnosti kompenzovať rastúce ceny vstupov prostredníctvom exportu ukazuje, že iba firmy v troch odvetviach – spotrebná elektronika, farmaceutický priemysel a letecká doprava – nebudú vystavené finančnému tlaku z dôvodu zvyšovania cien vstupov.

„Ostatné odvetvia môžu v priebehu nasledujúcich mesiacov pocítiť tlak na svoje marže, pretože očakávame, že ceny vstupov sa zmiernia až v 3. štvrťroku 2021,“ doplnil Peter Mucina.

Hodnotenie rizika z rastúcich cien vstupov podľa sektorov v eurozóne:

Table 4  – Risk assessment from rising input prices by sectors in the Eurozone

 

Zdroje: Euler Hermes, Allianz Research