Rok 2025 v znamení mierneho no stabilného rastu HDP  

• Analytici očakávajú v rokoch 2025 až 26 stabilný rast globálneho HDP o 2,8 %.
• Vývoj globálneho obchodu budú ovplyvňovať konsolidačné opatrenia jednotlivých krajín, ale aj potenciálne obchodné vojny medzi mocnosťami.
• Inflácia bude mierne klesať, čo bude mať za následok postupné uvoľňovanie menových politík.

V nasledujúcich dvoch rokoch budú svetové ekonomiky čeliť ďalším výzvam počínajúc s konsolidačnými opatreniami a voľbami vo viacerých krajinách. Globálny obchod ovplyvní Trumpova zahraničná politika a pretrvávajúca obchodná vojna s Čínou a ostatnými krajinami. Napriek tomu by sme mali podľa analytikov Allianz Trade očakávať stabilný rast globálneho hospodárstva. „Očakávame, že rast globálneho HDP dosiahne úroveň 2,8 %, čo znamená štvrtý rok s rastom pod 3 %. Zatiaľ čo vyspelé ekonomiky, ako USA a Eurozóna, spomalia, rozvíjajúce sa trhy si udržia prudší rast na úrovni 4,1 %,“ hovorí Peter Mucina, riaditeľ poisťovne pohľadávok Allianz Trade na Slovensku. Rozdielne tempo rastu pre svetové ekonomiky

Prognózy odborníkov na roky 2025 až 26 ukazujú stabilný i keď nie príliš oslnivý globálny rast HDP na úrovni 2,8 %. Vyspelé ekonomiky zaznamenajú mierne spomalenie rastu z 1,8 % v roku 2025 na 1,7 % v roku 2026. Hospodárstvo USA bude čeliť rôznym výzvam vrátane potenciálnych zmien vo fiškálnej politike, ktoré spomalia rast americkej ekonomiky z 2,3 % v roku 2025 na úroveň 1,8 % v roku 2026. V Spojenom kráľovstve sa očakáva rast na úrovni 1,3 %, ktorý sa v roku 2026 mierne zvýši na 1,5 %. V Eurozóne sa v roku 2025 predpokladá rast na úrovni 1,2 % a v roku 2026 na úrovni 1,5 %, pričom krajiny ako Španielsko a Írsko budú mať vedúce postavenie s vyššou mierou rastu. Nemecko by malo po dvoch rokoch recesie tiež zaznamenať mierny rast.

Rozvíjajúce sa ekonomiky si na rozdiel od tých vyspelých pravdepodobne udržia silný rast na úrovni 4,1 % počas oboch rokov. Rast Číny by sa mal podľa projekcií zmierniť z 4,6 % v roku 2025 na 4,2 % v roku 2026, keďže krajina pokračuje v prechode na ekonomiku viac orientovanú na spotrebu a zároveň bude musieť zvládať tlak vyplývajúci z obchodnej vojny s USA. Očakáva sa, že lídrom Ázie so silným rastom na úrovni 6,4 % bude, vďaka domácej spotrebe a investíciám, India. 

„Spoločnosti aj štáty by mali byť pripravené na zmeny v geopolitickom prostredí a ich potenciálny vplyv na globálnu hospodársku stabilitu,“ vysvetľuje Peter Mucina. Po supervolebnom roku sa všetky oči upierajú na prvé fiškálne kroky štátov s novými administratívami. V Európe mnohé ekonomiky očakávajú v roku 2025 mierny rast podporený nižšími úrokovými sadzbami, odolným trhom práce a prílevom financií z nástroja NextGenerationEU. Východiskové fiškálne pozície sa v jednotlivých krajinách výrazne líšia. Holandsko a Grécko opatrne uvoľňujú fiškálne politiky, zatiaľ čo Taliansko vynakladá minimálne úsilie na návrat k fiškálnej disciplíne. Francúzsko a Belgicko čelia vnútroštátnym politickým výzvam, ktoré komplikujú snahy o splnenie ich cieľov. Na druhej strane Atlantiku sa nastupujúci minister financií USA zaviazal znížiť deficit verejných financií na 3 %, čo je cieľ, ktorý bude vzhľadom na prísľub znižovania daní ťažko dosiahnuteľný.

Rovnako ako v roku 2024 aj nasledujúce dva roky sa budú v mnohých krajinách konať voľby, ktoré  môžu výrazne ovplyvniť ďalší vývoj globálnej ekonomiky. Voľby čakajú napríklad Austráliu, Kanadu, Brazíliu a v našom regióne Českú republiku, Maďarsko či Nemecko.

V oblasti strednej a východnej Európy sa predpokladá mierne zrýchlenie rastu z 3 % v roku 2025 na 3,2 % v roku 2026, pričom na čelo sa dostanú Poľsko a Rumunsko. Hospodárska aktivita sa postupne oživuje, najmä vďaka domácemu dopytu a fiškálnym stimulom.

Podľa prieskumov Allianz Trade patrí Slovensko medzi nízkorizikové krajiny s predpokladom rastu HDP. „Predikcie hovoria o náraste HDP o 1,9 % v roku 2025 a o 2,3 % v roku 2026,“ hovorí Peter Mucina.

Slovenska sa však zásadne dotknú konsolidačné opatrenia; aj preto, lebo spolu s Poľskom, Maďarskom a Rumunskom presahujú hranicu deficitu verejných financií na úrovni 3 % HDP, stanovenú fiškálnymi pravidlami EÚ.

Podľa analytikov Allianz Trade sa bude trajektória inflácie v USA v roku 2025 líšiť od ostatných vyspelých ekonomík. Očakáva sa, že americká inflácia bude v nasledujúcich približne 18 mesiacoch naďalej prekračovať 2-percentný cieľ Fed-u, keďže opatrenia, ktoré bude pravdepodobne realizovať Trumpova administratíva, budú tlačiť ceny nahor.

Inflácia vo vyspelých európskych krajinách sa bude počas roka 2025, na základe prognóz, pohybovať na úrovni cieľových hodnôt centrálnych bánk, keďže kombinácia dlhodobo slabého dopytu a doznievania minulých ponukových šokov si vyberá čoraz väčšiu daň na základnom raste miezd a cien. „Celkovo očakávame, že inflácia v Eurozóne dosiahne v roku 2025 v priemere úroveň 1,9 % oproti 2,8 % v USA,“ objasňuje Peter Mucina. „Zmierňovať sa bude aj pretrvávajúca inflácia v službách, pričom výhľadové ukazovatele sa v mnohých krajinách vracajú na úroveň spred krízy alebo dokonca klesli pod ňu. Európska centrálna banka v minulom roku znížila úrokové sadzby z historického maxima 4 % na 3 %, očakávame preto, že aj tento rok bude pokračovať v znižovaní sadzieb, pokiaľ sa nedostanú na úroveň 2 %.”

Inflácia v regióne CEE by mala zostať nad cieľovými hodnotami centrálnych bánk až do konca roka 2025 v dôsledku fiškálnych stimulov a silného rastu miezd. Regionálny priemer by mal v roku 2025 zaznamenať mierny nárast na úroveň 4,4 %. V roku 2026 sa očakáva pokles o 1 %.